A tu nastal problém. Vstúpiť do politiky? Do toho systému plného starých, škaredých dinosaurov? Ľudí, ktorí mnoho krát boli poprepletaní rôznymi kšeftami a škaredou minulosťou? Tak toto asi nie, na to nemáme žalúdky! Lenže čas plynul a my sme stále stáli pred rozhodnutím, ísť do toho a pomôcť nášmu mestu, alebo sa na to vykašľať a hrať sa na svojom piesočku. Naše rozhodnutie urýchlili miestne voľby. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť a že to musíme vyskúšať a tak sme sa rozhodli. Keďže sme vedeli, že voliť, chodia nie len mladí a tiež sme si boli vedomí, že nemáme veľa skúseností, oslovili sme politikov, ktorí v našom meste predstavujú menšie zlo. V prípade Starej Ľubovne to boli pravicovo orientovaní ľudia a začali s nimi komunikovať. Vyše roka sme tvrdo vyjadnávali naše podmienky a podporu našim mladým, aby boli zaradení na kandidátne listiny. Bolo to mnoho krát ťažké a odradzujúce. Takmer na každom stretnutí sme počúvali, akí sme mladí a neskúsení, že nás ľudia nebudú voliť a pod. No nakoniec zvíťazil zdravý rozum a dohodli sme sa. Mňa najviac tešilo, že sa nám na kandidátku podarilo pretlačiť päť mladých ľudí z nášho občianskeho združenia a že sme spojili pravicu. Mali sme tri mesiace na kampaň, počas nich sme sa snažili presvedčiť obyvateľov Starej Ľubovne, aby nám dali šancu. A dali! Po voľbách sme neverili vlastným očiam, prešlo všetkých päť mladých! Hurá , tešili sme sa, no to sme ešte netušili čo nás čaká, ale to je na samostatný blog :) Dnes vidia, už aj tí najväčší neprajníci, že to malo zmysel. A ja viem, že ďalšie voľby pôjdeme kandidovať desiati, pretože keď chcete meniť veci, nestačí rozprávať, ale treba preto aj niečo urobiť. A netreba poľaviť!
Ps: Toto bol príbeh z malého mesta na východe Slovenska, čo myslíte, dalo by sa to rozšíriť na celé Slovensko?